Kruhy v obilí: Merlinovo učenie

Verzia pre tlačVerzia pre tlač

                                       

V r. 1993 som vycestoval do Anglicka, aby som na vlastné oči videl fenomén kruhov v obilí, ktorý som „na diaľku“ sledoval už veľa rokov. Sú reálne? A ak áno, aký majú význam? Ak ich netvoria ľudia, tak potom kto? A ďalej, prečo sa objavujú práve v tomto okamihu histórie? Čo sa to tu vlastne deje? Moje otázky by zabrali veľa strán.

Chcel som na vlastnej koži zistiť, čo pocítim a zažijem, ak sa postavím do jedného z nich. Akosi som cítil, že priamo na mieste viac pochopím.

Šiel som na mesiac do Anglicka. Zachvátilo ma vzrušenie, lebo moje nohy mali prvýkrát stúpiť na anglickú zem.

Počas prvého týždňa som prednášal na seminári Kvet života. Potom som už bol voľný – mohol som nasledovať svoje vnútorné vedenie a vydať sa pátrať po pôvode umenia, ktorému Angličania hovoria „kruhy v obilí."

Akoby moje telo vedelo presne, čo robiť. Nechal som ho teda, nech ma vedie. Takto ma to „pritiahlo“ do pravekého Stonehenge.

Je to viac ako 5 000 rokov stará lokalita, ale tá energia – ak ju dokážete cítiť – tam ešte vždy „visí vo vzduchu.“ Zistil som, že sa tam dajú jasne rozlíšiť kruhy – prstence energie. Pripomínali tenké kruhovité valy energie, možno aj kupoly na vzdialenosť niekoľkých krokov od seba, sústredené v priestore Stonehenge, ale siahajúce oveľa ďalej. Bol som fascinovaný.

Niečo veľmi podobné som cítil v inom pradávnom chráme zvanom Sacsayhuamán v Peru. Podľa peruánskeho sprievodcu tieto prstence energie primäli Inkov, aby postavili

Sacsayhuamán práve na tomto mieste. Inštinktívne som vycítil, že rovnako to bolo aj v prípade Stonehenge – že kamene postavili do kruhov tak, aby kopírovali energetické polia. Na nadzmyslovej úrovni sa zdalo byť všetko jasné.

Na druhý deň som navštívil Avebury, jeden z najväčších megalitických kruhov v Anglicku. Nemohol som inak. Energia ma tam jednoducho pritiahla − spôsobovala mi ľahké záchvevy v oblasti srdca.

Tú noc som prespal v starom anglickom kamennom hostinci so slamenou strechou, kde hlavnou zábavou bolo popíjanie piva a nezáväzné rozhovory s priateľmi.

Spomínam si, ako som sa cítil byť plný života. Vnímal som vzájomné pôsobenie medzi mojím vlastným energetickým poľom a poľom najprv v Stonehenge, a teraz aj v Avebury. Nech už to bola akákoľvek forma komunikácie v týchto miestach, bola na veľmi vysokej úrovni. Nadobudol som istotu, že nech už tieto kruhy v obilí vytvoril ktokoľvek, tento niekto určite vedel o mojej prítomnosti tam.

Na druhý deň zavčasu ráno som sedel vo svojej izbe a meditoval...proste som len bol v prítomnom okamihu. Zrazu však, akoby ma osvietil záblesk svetla... vyšiel som z meditácie, v chvate sa obliekol a rýchlo vyrazil ku kamenným kruhom. Bolo to dosť narýchlo – cítil som, že sa musím ponáhľať.

Rýchlo som dorazil k Avebury. Ako som sa však priblížil, všetko sa začalo spomaľovať a ja som cítil, že vstupujem do iného stavu vedomia.

Zrazu moju pozornosť upútal jeden konkrétny kameň. Skoro som sa k nemu rozbehol – ako veľmi mi pripadal známy. Oprel som sa oň chrbtom a zošuchol sa na chladný, drsný povrch zeme. So zavretými očami som okamžite vošiel do hlbokej meditácie. Toto nebolo naplánované, neuvažoval som o tom predtým. Jednoducho sa to stalo.

Avebury zmizlo a pred očami sa mi otvoril šíry priestor. Predo mnou, len niekoľko krokov odo mňa, stál starec s dlhou bielou bradou. Mal na sebe purpurovo-zelené rúcho a v pravici držal dlhé žezlo. Cítil som že toho muža poznám.

Aj napriek starobe vyžarovala z jeho očí mladosť a sila. Bolo jasné, že sa mi chystá niečo oznámiť. V duchu prehovoril hlbokým hlasom, z ktorého bolo silno cítiť autoritu. Neostávalo mi nič iné, len počúvať.

Hlas však ku mne prevrával staroangličtinou. Hovoril s tak silným prízvukom, že som sotva rozumel, čo mi chce povedať. Upozornil som ho na to, no on len rozprával ďalej. Tak som ho pomaly začal „počúvať.“ Povedal, že sa volá Merlin a naše duše sa začali spájať. Potom som už vedel, čo hovorí. Rozumel som mu.

Povedal mi, že to on a jeho priatelia robia kruhy v obilí. Pod „priateľmi“ mal na mysli bytosti, ktoré my nazývame „nanebovstúpenými majstrami“. Títo ľudia predstavujú najvyššie a najrozvinutejšie úrovne ľudského vedomia. Merlin tiež povedal, že občas robia kruhy aj mimozemšťania, ale nie je ich veľa.

Potom povedal, že na druhý deň mi o tom podá dôkaz. Jeho posledné slová boli, že aby som pochopil kruhy v obilí, musím poznať históriu Anglicka.

A s týmito slovami zmizol.

Keď som sa vrátil do reality miesta, na ktorom som sa nachádzal, akoby mi tvár obliali studenou vodou. Bol to šok. Bol som v takom hlbokom tranze, že som úplne „zabudol,“ že som v Anglicku. Hneď som vedel, že sa čoskoro stane niečo mimoriadne, ale nemal som ani poňatia, čo.

Ešte jedna vec na dokreslenie udalostí: neskôr v ten deň som sa dozvedel, že tamten kameň, pri ktorom som mal spomínanú víziu, sa nazýva „Merlinov kameň.“

Skúmanie minulosti

Merlinove slová mi ešte stále zvučali v ušiach, keď som sa vydal na prieskum po Avebury. Odhalil som niekoľko ďalších stránok tohto kamenného kruhu, ktoré nie sú veľmi známe mimo Anglicka.

Dozvedel som sa napríklad o „Michaleových a Máriiných“ čiarach, ktoré vymedzujú polohu nielen Avebury a Stonehenge, ale aj väčšiny megalitických kruhov v Anglicku. Ako dve vinúce sa, živé línie energie – jedna mužská a druhá ženská – sa tieto čiary tiahnu ostrovom od jedného pobrežia k druhému. Nikdy však nevybočia od rovnej línie na viac ako 152, 4 m. Akokoľvek nepravdepodobne to znie, je to tak. „Michael“ spomínaný na tomto mieste je archanjel Michael a „Mária“ je Ježišova matka.

Pomaly som nadobudol presvedčenie, že na objasnenie tajnej histórie, ktorá sa odvíja a vytvára kruhy v obilí, treba preskúmať tieto Michaelove a Máriine línie. Prinajmenšom toto mi napadlo, keď som kráčal vnútri týchto kruhov.

A mal som pravdu. Po vstúpení do kruhu sa mení vedomie. Zavalil ma prúd informácií.

Začneme tým, že pôvodne bolo 64 megalitických kruhov, ktoré siahali z jedného konca Anglicka po druhý. Všetky sa nachádzali pozdĺž Michaelovej a Máriinej línie. Druidi tieto kruhy využívali na dolaďovanie Matky Zeme a prírody. Mnoho častí vedomia Matky Zeme spolupracovalo s druidmi pri utváraní tejto dokonalej rovnováhy.

Kelti a mnohé generácie ľudí pred nimi žili v rovnováhe s prírodou. Vytvorili obrady na určenie rytmu, ktorý potrebovali poznať, aby mohli naďalej žiť v súlade so všetkými cyklami Zeme.

V období jarnej rovnodennosti Kelti – ktorých mi nazývame pohania – napríklad zapálili obrovskú vatru pri najvýchodnejšom kamennom kruhu presne v okamihu východu slnka. Vo chvíli keď sa vychádzajúce slnko presunulo k ďalšiemu kamennému kruhu, zapálili ďalšiu vatru. Takto zapaľovali vatry v poradí, v akom slnko postupne vychádzalo naprieč celým ostrovom. Tým sa ľudia žijúci v tejto krajine dozvedeli, že prebieha obrad jarnej rovnodennosti.

Potom, počas obradu zvaného Beltane vychádzali ľudia do polí, kde rástli tohoročné plodiny a milovali sa na zemi, odovzdávajúc svoju plodivú energiu Slnku a Zemi a nalaďujúc sa na energiu daného okamihu. Bolo to nádherné a prosté.

V súvislosti s kruhmi v obilí ma tiež zaujalo, že všetky pohanské náboženstvá sa zakladali na pestovaní plodín a súzvuku medzi prírodnými pochodmi a tvorivými procesmi ich pestovania. To vlastne aj vysvetľuje, prečo sa na odovzdávanie posolstiev v dnešnej dobe využíva práve obilie. Kruhy sa objavujú v období zrenia obilia a končia sa poslednou žatvou. Nesporne to stojí za úvahu.

Počiatky kresťanstva v Británii

Merlin povedal, že na pochopenie kruhov v obilí treba poznať „históriu Anglicka.“ Ako uvidíme, táto história sa sčasti týka udalostí počas života Ježiša a po jeho ukrižovaní. Porozprávam vám tento príbeh tak, ako som ho ja pochopil z rozprávania Merlina.

Po narodení Ježiša sa začalo všetko meniť. Keď mal Ježiš dvanásť, jeho bohatý strýko Jozef z Arimathey ho vzal do Anglicka na ostrov Avalon (vtedy to bol ostrov, teraz je to však lokalita pri Glastonbury). Neskôr sa tam Ježiš za svojho života vrátil ešte raz.

Po Ježišovej smrti požiadali druidi Jozefa, aby tam prišiel zas – myslím, že podľa jeho slov k tomu došlo v r. 33 nášho letopočtu.

Po Jozefovom príchode Merlin, čiže druidský náčelník (je to titul na spôsob dalajlámu, jestvuje veľa Merlinov) dal Jozefovi do daru zem. Tento pozemok sa nachádzal priamo pod posvätnou druidskou mohylou zvanou Tor, na ktorej bol postavený prvý kresťanský kostol. Teraz nesie názov Opátstvo v Glastonbury a je to najväčšia kresťanská katedrála vo svete – dokonca aj v dnešnej dobe.

Mnísi z tohto opátstva cestovali do Ríma a postavili tam prvý kostol, ktorý je dnes známy ako Vatikán, čím pripravili pôdu pre prvého pápeža Petra. Toto všetko sa stalo s požehnaním druidov.

Tu si začíname teda uvedomovať, že bez druidskej pomoci by kresťanské náboženstvo hádam ani neprežilo, alebo sa nikdy nedostalo na prvé miesto. V skutočnosti to bol druidský Merlin za Artušových čias, ktorý sa pričinil o vznik kráľovej družiny − ktorej sa neskôr začalo hovoriť rytieri okrúhleho stola. Aj keď v tej dobe mali chrániť nových kresťanov idúcich do kostola pred pohanmi.

Druidi bránili kresťanov

Prečo? Pretože podľa Merlina Ježiš prinášal nový svetonázor, ktorý predstavoval ďalší krok v evolúcii − a oni ho chceli podporiť.

Tu treba však vedieť, čo ešte prispelo k prechodu z pohanstva na kresťanstvo. 64 kamenných kruhov, ktoré sa skoro v rovnej línii tiahli celým Anglickom, malo najväčší duchovný význam pre pohanov. Kresťania s pomocou druidov väčšinu týchto kamenných kruhov rozobrali a následne tie isté kamene použili na výstavbu kresťanských kostolov, ktoré mali slúžiť novému náboženstvu.

Kamenné kruhy neboli rozostavené náhodne – ale len tam, kde sa križovali mužské a ženské energetické línie. Ich prekríženie sa nachádzalo v samom strede megalitických kruhových stavieb a za dávnych čias sa mu pripisoval nesmierny význam. Neskôr, po rozobratí kameňov, presný stred pôvodného kruhu sa stal stredom oltára nového kresťanského kostola.

Kresťania verili, že tak budú do ich kostolov chodiť aj pohania. Nakoniec to aj tak bolo, ale vyžiadalo si to dlhý čas.

A tak namiesto pôvodných kamenných kruhov sa v súčasnosti v línii naprieč celým Anglickom tiahne 64 kresťanských kostolov. Každý z nich je zasvätený archanjelovi Michaelovi alebo Panne Márii – bytostiam, podľa ktorých sú pomenované tieto dve energetické línie. (Nie je zaujímavé, že ani jeden z týchto kostolov nie je zasvätený Ježišovi?)

Dôkaz

Keď som si večer po stretnutí s Merlinom šiel ľahnúť, rozmýšľal som, ako mi dokáže, že on a jeho „priatelia“ robia kruhy v obilí. Zaspával som s myšlienkou na neho.

Na druhý deň zrána som zavolal šéfovi databázy o kruhoch v obilí v Anglicku, aby som s ich organizáciou nadviazal kontakt a zistil, či nemajú pre mňa nejaké nové informácie. Zatiaľ som totiž ešte stále nestál v skutočnom kruhu v obilí.

Bolo to pred ôsmymi rokmi a už som zabudol názov tej organizácie. Verím však, že ešte vždy pôsobia v tejto oblasti. Telefón zdvihla mladá žena, s ktorou sme mali dlhý rozhovor. Keď sa počas konverzácie opýtala, odkiaľ volám, povedal som jej názov malej dedinky v tesnej blízkosti Avebury.

Na sekundu zaváhala a potom povedala: „Práve sme pred 30 minútami dostali hlásenie o novom kruhu v obilí, ktorý zazreli pri diaľnici neďaleko od miesta vášho pobytu. Nik sa ešte na ten kruh riadne nepozrel. Nemohli by ste tam zájsť, overiť to a potom nám zavolať?“

Poradila mi, ako sa tam dostať. Vysvitlo, že je to iba kúsok od miesta, kde som v tú noc prespal. Nevediac sa dočkať, kedy uvidím svoj prvý kruh v obilí, skočil som do auta a namieril si to priamo tam.

Keď som sa blížil ku kruhu, nevedel som určiť, čo to je. Keď ste v niečom takom veľkom, je ťažké si vybaviť celkový obraz. Asi po dvadsiatich minútach prechádzania sa v kruhu som si však uvedomil jeho tvar.

Onemel som.

Po viac ako dvadsiatich rokoch skúmania posvätnej geometrie som sa dostal ku kresbe, ktorá mi rozhodujúcim spôsobom pomohla pochopiť, ako všetko navzájom súvisí. Tou kresbou bol práve tento kruh v obilí!

V hlave mi zneli Merlinove slová: „Dokážem vám to.“

Keď som prechádzal kruhom v obilí, v srdci som pociťoval niečo nevýslovné. Aj keby som už nemal pochopiť žiaden ďalší kruh v obilí, tento som chápal úplne.

V ten večer počas meditácie sa mi znovu zjavil Merlin. Povedal, že urobí ešte ďalšie dva kruhy v obilí podľa mojich nákresov, aby som získal absolútnu istotu, že hovorí pravdu.

V priebehu nasledovných troch dní urobil presne to, čo povedal. Presne podľa jeho slov sa objavili dve ďalšie moje kresby, ktoré neboli uvedené v žiadnej z mojich kníh a ani inak zverejnené.

Teraz som mal konečne pocit, že viem, kto robí kruhy v obilí: najvyššie úrovne ľudského vedomia. Potreboval som však ešte zistiť prečo a čo tým chce byť vypovedané. Naisto som cítil, že mi to Merlin povie.

Vnútorné a vonkajšie svety

Merlin sa zachoval, ako som predvídal. Naďalej ma sprevádzal na mojej púti po sakrálnych pamiatkach Anglicka. Pritom som nachádzal jeden kruh v obilí po druhom. Skoro každé nálezisko kruhu v obilí bolo na dohľad od nejakej sakrálnej pamiatky. Aj bez Merlinovho učenia bolo evidentné, že tento fenomén súvisí s dávno zašlými časmi.

Jednu noc sa mi zjavil Merlin a jednoducho mi vyložil všetky súvislosti medzi nanebovstúpenými majstrami a kruhmi v obilí. Po vypočutí tohto rozprávania a oboznámení sa s históriou všetko do seba pekne zapadalo.

Merlin povedal v kocke toto: pred príchodom Ježiša boli podľa druidských a vôbec pohanských kozmologických predstáv nebesá vo vnútri Zeme. V ich chápaní všetko posvätné bolo obsiahnuté v samotnej Matke Zemi. Megality boli posvätné práve preto, že pochádzali zo Zeme.

Druidi vnímali, že kamene majú ducha, že sú živé. Taktiež považovali niektoré jazerá, studničky a podobne za posvätné, za vstupné brány do vnútra Zeme a na nebesá. Takže sa nemodlili smerom k „nebu“, ale smerom k „zemi.“ V ich ponímaní bolo všetko živé, vrátane samotnej Zeme. Lesy boli plné víl a dévov. Stromy ako také boli duchmi s veľkou mocou.

Objavil sa však pápež a postavil všetky takéto predstavy mimo zákon. Stalo sa to nezákonným uctievať megality, studničky, stromy, dévov, slnko, mesiac, bolo nezákonné ich vnímať ako živé.

Kresťanská prohibícia mala za následok moderné chápanie, podľa ktorého je Zem neživá hornina a nič viac.

Pápež navyše obrátil pohanské ponímanie nebies naruby – nebesá umiestnil ku hviezdam!

A tak v dnešnej dobe sa modlíme k Bohu a vzhliadame pritom ku hviezdam. Myslíme si, že nebesá sú tam, kde hviezdy. Ani nás nenapadne, že nebesá by mohli byť v útrobách Zeme. Takýto svetonázor je zastaraný, takmer mŕtvy.

A tak mi Merlin povedal, že kruhy v obilí majú v konečnom dôsledku vypovedať o nutnosti opätovne skĺbiť starý náhľad, podľa ktorého je Zem živá, s moderným ponímaním Zeme ako neživej hmoty. Spojenie týchto dvoch svetonázorov vytvorí základ pre vedomie, ktoré obsiahne vesmír a má v úcte aj posvätnosť Zeme.

Pokiaľ nebudeme ctiť posvätnosť Zeme, budeme ju ďalej zabíjať − a ničiť si tak svoj domov. Merlin povedal, že ľudstvo prežije iba ak pochopí tento svetonázor a v tej chvíli môže pokračovať na ceste ku hviezdam.

Nová kultúra

Je nesmierne zaujímavé, že v Amerike a niektorých častiach Európy (začalo to v Anglicku) sa objavila nová kultúra, ktorá poníma Zem ako živého ducha. Zrodila sa tesne pred prepuknutím vlny kruhov v obilí v Anglicku v polovici 70-ych rokov 20. storočia.

Treba si uvedomiť, že na Zemi málokedy vznikne z ničoho nič nová kultúra. Len výnimočne. K poslednej zmene kultúry došlo približne pred 500 rokmi.

Vo vydaní periodika Dow Jones „Demographics“ z februára 1997 bolo vedecky dokázané, že k tejto novej kultúre sa v tom čase hlásil jeden zo štyroch Američanov, t.j. 44 miliónov dospelých (nerátajúc deti). V dnešnej dobe toto číslo prudko stúpa – bolo mi povedané, že presahuje 60 miliónov.

Treba si položiť otázku: „Nestali sa mandaly z kruhov v obilí podnetom pre vznik tejto novej kultúry, prípadne neudávali smer jej vývoja?“

A na koniec posledná otázka: „Zmení táto nová kultúra, v ktorej sa snúbi vedomie starého a nového sveta, osud Zeme?“

Predstaviteľmi tejto novej kultúry sú takzvaní „kultúrni kreatívci.“ Sú nositeľmi vedomia, ktoré poníma Zem ako holistickú a živú, a predsa siaha až ku hviezdam.

Môj záver je, že kruhy v obilí prispeli a ešte vždy prispievajú k  zmenám v ľudskom vedomí, ktoré zvrátia priebeh dejín.

autor: Drunvalo Melchizedek

Prevzaté z: http://www.kvetzivota.sk/sk/drunvalo/kruhy-vobili-merlinovo-ucenie