Na slovíčko o Louvri

Verzia pre tlačVerzia pre tlač

V roku 1793 boli Ľudovít XVI. a Maria Antoinetta poslaní na popravu pod gilotínou a v rovnakom roku bolo v starom kráľovskom paláci otvorené múzeum Louvre. Otvorené revolučnou vládou a malo to byť múzeum ľudu s voľným vstupom. Ale dnes platíme vstupné, aby sme videli najväčšie skvosty umenia.

Starý kráľovský palác bol postavený na najlepšom mieste v centre mesta a až do roku 1682 tu sídlili francúzski králi. Pre stredoveký Paríž Louvre znamenal to isté, čo Tower pre Londýn. Stavbu Louvru najlepšie pochopíme, keď do nej vstúpime smerom od mesta – z východu. Nad vodnou priekopou, ktorá bola v roku 1993 znovu vykopaná, vedie most k veľkému štvorcovému nádvoriu – Cour Carrée. Na juhozápadnom rohu stála kedysi vež Louvre, založená Filipom II. Augustom. Pri stavbe, prestavbe či iných zmenách Louvre sa tu striedali králi ako Karol V., František I., Henrich II., Katarína Medicejská, Henrich IV., Ľudovít XIII. a XIV., Napoleon I., Napoleon III. a dokonca aj bývalý prezident Francois Mitterand. Všetci zanechali na stavbe svoju pečať a predstavu.

 Louvre sa začal stavať už v 16. storočí na mieste stredovekého hradu. Má v sebe renesanciu, klasicizmus aj baroko. Projekt mal spojiť dve kráľovské sídla – Louvre a Tuilleries. A keďže Tuilleries zničil požiar v roku 1871, k naplneniu projektu neprišlo. Úplne prvá zmienka o Louvre však pochádza už z roku 1198, kedy stál ako stredoveká pevnosť.

Aký je pôvod zbierok? Sú to zbierky starého majetku „koruny“ a poklady dávno mŕtvych kráľov ako aj výsledky ich ťažení, napríklad do Talianska (Karol VIII.). A hlavne Napoleon, ktorý si podrobil celú Európu a ktorý z Louvre na niekoľko rokov urobil pokladnicu najväčších umeleckých diel všetkých dôb. V roku 1815 sa však väčšina vrátila na svoje pôvodné miesta. Môžeme pokojne Napoleona označiť za „zlodeja umenia“. Veď kradnutie umenia je staré rovnako ako umenie samé. Napríklad s výnimkou Galérie umenia Uffizi vo Florencii, vyrabovali francúzske armády všetky veľké talianske zbierky. V roku 1798 sa Napoleon vydal do Egypta, podmanil si rozsiahlu časť Európy, dobil Nemecko a osudovým mu bol až vstup do Moskvy. Po jeho odstúpení muselo Francúzsko veľa umeleckých diel vrátiť. Ale napríklad Egyptu nebolo vrátené nič. Je paradox, že práve krádežou umeleckých diel Napoleon prispel k rozmachu vedy – dejín umenia. Skúsme sa teda bližšie pozrieť na Napoleona a jeho vplyv na vedu. Len málokedy môže veda vďačiť za svoj vznik vojnovým udalostiam.

A touto vedou je práve „egyptológia“. Nebyť Napoleonovho ťaženia do Egypta, ktovie, možno by nebola objavená Rosettská doska – kľúč, podľa ktorého Jean Francois Champollion dešifroval hieroglyfy (doska je však vystavená v múzeu v Londýne. Prečo? To je už iný príbeh). V Napoleonovej armáde bola  jednotka zložená zo 65 členov najrôznejších odborov. Bola to takzvaná „Komisia pre vedu a umenie“. V roku 1798 založil po porážke vojska Mamelukov „Egyptský inštitút“ so sídlom v Káhire.

Nie je snáď potrebné sa pýtať, ako sa dostaneme k Louvre. Jednoducho sledujeme označenia až uvidíme veľkú sklenenú pyramídu. Môžeme cez ňu vojsť do priestorov Napoleonovej haly, kde je informačné centrum Louvru. Dnešný Louvre s 13timi kilometrami chodieb, je „podnikom s hospodárskymi ambíciami“. Jeho jediným cieľom sú návštevníci umenia. Práve z nich dnes múzeum žije. Časy štátnej podpory sú preč. A tak dnes môžeme pod pyramídou nájsť čokoľvek. Aj kybernetický  prehliadač Louvre, stačí si kliknúť na www.louvre.fr a môžete si ho prejsť virtuálne. Ale cez všetky tieto digitálne vymoženosti je Louvre predsa len plný skutočných ľudí. Snáď ľudia stále túžia mať ten vznešený pocit “stáť pred originálom”.

Spomeňme ešte Mitteranda prezývaného „Sfinga“. Bol francúzskym prezidentom 14 rokov (1981 – 1995). Jeho karikatúrne zobrazovanie ako Sfingy nie je len vďaka pyramíde ale  symbolizuje aj faraónsku povahu jeho plánov na stavebné úpravy Paríža. Mitterandov plán je označovaný ako „Grands Travaux“ a zmenil tvár Paríža v 20. storočí tak výrazne, ako kedysi Haussmann v 19. storočí. Prebehla rekonštrukcia Louvre, znovu sa začala používať budova vlakovej stanice Orsay, rozvíjali sa okrajové štvrte Paríža od Bercy po la Défense (len pre zaujímavosť Mitterandové projekty – Bercy, Nová Národná knihovňa, nová budova Opery u la Bastille, Inštitút arabského sveta, Louvre a jeho pyramídový komplex, renovácia Champs Élysées, Grande Arche de la Défense). Pyramída, ktorá bola urobená na objednávku prezidenta Francois Mitteranda a naprojektoval ju v roku 1989 architekt Ming Pei, sa stala symbolom faraóna a melancholicky poukazuje na zvláštny vzťah medzi francúzskymi panovníkmi a severoafrickými národmi. Ale hlavne sa do systému chodieb dostalo denné svetlo. Do Louvru sa dostaneme aj zo stanice metra Palais Royal – Musée du Lovure na linke č. 1, cez nákupné stredisko Carrousel du Louvre prídete až k Obrátenej pyramíde, kde Vám skontrolujú tašky a je možné si aj v automatoch zakúpiť lístky do múzea.

Louvre stále renovuje a otvára nové sály a priestory. A tak aj pri písaní tohto blogu som opäť zatúžila navštíviť Louvre.  Teším sa na všetky tie úžasné umelecké diela, kedy mi opäť bude behať mráz po tele pri pohľade na Michelangelových otrokov a opäť pocítim pokoru a úžas nad krásou, ktorú sú schopné vytvoriť ľudské ruky a um.

Ľubica Šedivá

Zdroj: http://www.milujempariz.sk/na-slovicko-o-louvri-2

Zobraziť galériu?: 
Nie