Čo všetko je pýcha...zvíťazí láska? ( autorský článok )

Verzia pre tlačVerzia pre tlač

                                                           

Pokračovanie k  článku...Rozhodujem sa pre život"

Pýcha nie je len akoby nadutosť, povýšenosť, nadradenosť, či vysoké sebavedomie, ako mnoho krát označujeme tzv. pyšných ľudí. Týmito riadkami vám ponúkam zamyslieť sa nad iným uhlom  pohľadu i poznania. Venujte si čas ( aj vzhľadom k dĺžke článku ), v ktorom aj medzi riadkami nájdete vlastné odpovede. 

„Všetky boje sú rozhodnutia pýchy“. Je to citát klientky, ktorý jej prišiel ako poznanie počas regresnej terapie, ktorú som jej robila.

Touto terapiou  už niekoľko rokov pomáham druhým ľuďom hľadať odpovede, riešiť najrozmanitejšie otázky i problémy života, zdravia či odpustenia. Odpovede i poznanie ktoré prichádza klientovi, veľa krát je aj novým poznaním pre mňa. Preto s dovolením klientky tu budem citovať i parafrázovať odpovede na niektoré z kladných otázok. Myslím si, že tu nájdete veľmi dôležité pravdy, ktoré majú čo povedať aj širšiemu sociálnemu prostrediu, teda vám. 

...Pýchu videla a vnímala moja klientka v svojej hlave ako deväťhlavého draka, z ktorého majú všetci strach. Sú to: moc, chamtivosť, samoľúbosť, hrdosť, nadutosť, dôležitosť, márnivosť, namyslenosť, túžba po obdive a sláve.

Práve poslednú, deviate hlavu – túžbu po obdive a slave sme riešili. “Je to tiež len jeden odtieň pýchy v inom šate. Všetkých deväť hláv, má svoje prestrojenia. Toto je také isté prestrojenie ako majú tie ostatné hlavy, ona si len  zmenila svoje meno.”

Niekedy máme sami o seba úplne klamlivý obraz. To, ako vnímame samých seba, svoje emócie, alebo sme bez nich, uzavretý, nervózni sami zo seba, z druhých,  alebo nevieme pomenovať svoje pocity, seba samých. Nevieme definovať čo vlastne chceme a zároveň nás to irituje. Chceme prežívať lásku, ale nevieme ako to dosiahnuť.

Ako to dosiahnuť?  “Tým, že dokážeme byť  s Láskou v spojení.  Ale my jej zabuchneme dvere pred nosom. Tie dvere  treba nechať otvorené. Máme sa vždy spýtať: „Čo by urobila Láska? Máme zotrvať v Láske, ale nerobíme to. Prečo? Lebo bojujeme. O čo? O víťazstvo. Prečo potrebujeme zvíťaziť? Chceme byť prvý. A to, prečo chceme byť prvý súvisí s túžbou po obdive a sláve. A to aj napriek tomu, že to môže ubližovať. I tým najbližším.

Ten pocit je silnejší ako všetko ostatné až napokon zvíťazí. Je to pocit víťazstva, výnimočnosti, jedinečnosti. Nie je to  príjemný pocit. Je to oveľa viac. Tento pocit dáva pocit moci, nadradenosti, ovládania. Nadnáša, až lietame vysoko a na všetkých  sa dívame zhora. Je to veľmi zvláštny pocit. Je to zvláštna moc, ktorá ovláda bez zbraní. Nevnímame to, že tým ubližujeme druhým. Vytvára to následne pocit prázdnoty, vákua, nadradenosti, až božskej nedotknuteľnosti vytvorenej z pýchy. Je to MOC , ktorá zabíja pohľadom.  Ona  ( tá moc a pýcha) potom vytvára pohŕdanie a krutosť. Potom je vlastne človek vo vákuu. Telo nemá žiadny pocit, lebo je vyplnené vákuom. Všade je vzduchoprázdno. Tam neexistujú žiadne pocity. Preto ani srdcom necíti nič, je len úplná prázdnota. Všetci sú dole ako červy, plazia sa. Nedajú sa inak vôbec vnímať, lebo vo vzduchoprázdne vôbec nič  neexistuje, ani svetlo, vôbec  NIČ.”

Čo je dôležité? Uvedomiť si to vzduchoprázdno, v ktorom nič necítiš a ani nič neexistuje.  Žiadny pocit ani emócie. Je tam  ľadová stena.. Všade okolo je  ľadová stena. Je to pohŕdanie a krutosť. Cez ňu vlastne nevidíš bolesť druhých ľudí, máš svoju vlastnú realitu.                                                                                                           

Aký život je vo vlastnej realite? Aký si vytvoríš. Je úplne skreslený. Nevidíš skutočný život. Nedokážeš ho vlastne vnímať. Len svoj svet a to, čo si vytvoríš. Človek je naozaj slepý. Preto tak funguje aj tento svet. Ľudia nedokážu vnímať, čo je za stenami. Majú vlastnú realitu. Veľa krát nevidia, že žijú vo vlastnom svete za múrmi. Tie steny treba zbúrať.          

Ako to máme urobiť? “Celé je to v spoločnosti a v tom, ako spoločnosť funguje. Stenou ktorú okolo seba vytvárame, vytvárame tým sami podmienky na  vzduchoprázdno a na falošné  predstavy, ktoré potom žijeme.  Nedokážeme  zavnímať skutočnosť, nevieme ju pomenovať a nechápeme, čo od života chceme, prečo sme sa narodili, prečo sme prišli  na tento svet.   Robíme to všetci. Prišli sme sem, aby sme boli  milovaní a sme milovali, aby sme Lásku  dostávali a dávali. Všetci ste sem prišli s týmto jediným cieľom, s touto jedinou myšlienkou, s ktorou sa rodíme. Pretože sme to ale vôbec  nepochopili, vytvárame okolo seba steny, ktoré sú plné vzduchoprázdna a nedokážeme v nich vnímať svoje pocity a emócie a preto nedokážeme Lásku dávať a prijímať. Od  malička učíme svoje deti, aby túžili po víťazstve, byť prví, potom ich obdivujeme a neučíme ich prijímať Lásku a dávať Lásku. Tak ako je to v malom okolo seba,  ( tie steny ), vytvárame  to aj vo veľkom ( tie steny)  okolo rodím, národov, spoločenstiev, celého ľudstva a nevidíme realitu, pre ktorú sme sa narodili.          

Takto vychovávame aj svoje deti.  Vôbec ich neučíme,  aby sa naučili pomenovať a spoznať čo cítia. Učíme ich city potlačovať, potom  si vytvoria  okolo seba steny a nevyznajú sa v sebe.  Učíme ich , aby chceli byť prvý, najlepší, aby boli obdivovaný. Len ten kto je prvý, je obdivovaný.”                                                                          

Problém je aj v tom, že stále nie sme spokojný. Myslíme si, že musíme stále niečo robiť, vytvárať a len  vtedy  sme ocenený a dostaneme obdiv.

“Nemusíme robiť nič. Máme len byť. Byť tak, že rozdávame a prijímame Lásku. To je jediné. Nemáme robiť. Zamieňame si to s tým, že musíme robiť, fyzicky, materiálne a za to máme byť obdivovaní a odmeňovaní. Vlastne sme preniesli  to bytie, ten život zo srdca do hlavy. A oceňujeme len to, čo vytvoríme hlavou.  Nedokážeme oceniť  dary, ktoré dostaneme zo srdca.  Nevnímame ich, ani nevidíme. A tak naše srdcia, ktoré boli veľmi  zranené pýchou, ktorou sme ich bodali z našich hláv,  sme  zatvorili a tú realitu -  bytie zo srdca vôbec  nedokážeme vnímať ani vidieť.  A srdce si stále  zatvárame. Všetci tak žijeme - v hlavách a je jedno, ktorou hlavou pýchy vytvárame stenu okolo seba, lebo každou dračou hlavou vytvárame to vzduchoprázdno, v ktorom nič necítime. Vytvárame si svoj svet, v ktorom sme len sami so sebou a nespokojnosť, ktorú  vytvárame je nespokojnosť samého so sebou, ktorú potom prenášame  na ľudí okolo seba, lebo sme nedovolili žiť svoj život v srdci. A tak nevnímame a nevidíme a nevieme pomenovať svoje reálne pocity, ktoré vznikajú v našom srdci. Preto je tak veľmi veľa bolesti vo svete a v živote celého  ľudstva.

Sú to akoby betónové kvádre dračích hláv, tej pýchy a oni ležia na telách celého ľudstva, akoby ho gniavili, zatláčali úplne do prachu zeme. Akoby všetci boli zakrytý tými balvanmi a keď sa niekto dokáže  vysunúť spod nich, tak znova  na neho ostatní hodia ten kváder, aby ho do prachu  zeme úplne udupali.

Hádžeme si to my sami. Nikomu nechceme dovoliť, aby to zmenil. V tých kvádroch máme svoje svety. Svoje vlastné ilúzie, istoty a nechápeme,  prečo sme sem prišli. Neprišli sme si sem vytvárať kvádre,  v ktorých sme oddelení sami od seba. Prišli sme, aby  sme sa naučili cítiť, dávať a prijímať Lásku.  Treba to zmeniť.”                                                                                     

Ako to môžeme zmeniť? "Závisí to od matiek, ako budú vychovávať svoje deti.  Matky majú  učiť deti Láske.  Majú ich učiť vnímať svoje pocity, pomenovať ich, cítiť ich,  naučiť sa od nich prijímať a dávať Lásku.  Je to dlhý  proces. Treba zmeniť chápanie matiek, aby inak vychovávali svoje deti. Aby im prestali vštepovať túžbu po obdive, prvenstve a sláve. Aby ich učili láskavosti, milosrdenstvu, mravnosti, tolerancii pochopeniu k druhým a trpezlivosti. Aby ich naučili cítiť vnútorný pokoj a mier.”

Prečo bolo dôležité  ukázať čo znamená túžba po obdive a po sláve? “Ako ľudstvo sme to chceli zažiť, vyskúšať si to. Bola  to skúška, v ktorej sme ale zotrvali a  ktorú sme  nezvládli. Báli sme sa. Začali sme sa báť samých seba, preto sme to nedokázali. Strach prehlušil Lásku. Vtedy strach zvíťazil nad Láskou ( keď sme sa  začali báť samých seba).  On - strach  nám ( ľudstvu) potom zatvoril srdcia a vytvoril  následne  bariéru - vzduchoprázdno.

Od malička podporujeme rast dračích hláv v  hlave a nepodporujeme  otvorenie a rast srdca. A tým, že podporujeme aby rástli dračie hlavy v našej hlave, majú tak moc a silu, aby vždy dokázali naše dvere v srdci zatvoriť. Bojujeme s okolím, ale aj sami so sebou. Celý život prežívame v boji a nedokážeme zostať v strede, v srdci.  Znamená to, že nezostávame v centre bezpodmienečnej Lásky, ktorou sme.        

Ako bezpodmienečná Láska sme sem prišli. Preto sme sa  narodili. VŠETCI. Ako čistá, nekonečná a bezpodmienečná Láska. Ten pocit si dokážeme udržať, len na veľmi krátky čas. Rýchlo ho strácame a v našich životoch potom nachádzame len krátke okamihy, kedy sa dokážeme do toho stredu bezpodmienečnej Lásky vracať.  Keď to chceme zmeniť, treba naše deti vychovať tak, aby sme dokázali v nich nechať otvorené ich srdcia, aby mohli byť v strede bezpodmienečnej Lásky.  Treba ich prestať vychovávať tak, že živíme, podporujeme a necháme  rásť tie dračie  hlavy v ich hlavách. Keď sú silné a mocné ( tie dračie hlavy ), treba vynaložiť veľmi veľa  sily a vnútornej Lásky, aby prestali utláčať a zatvárať srdcia ľudí. Oni ( tie dračie hlavy ) potom  vytvárajú  oddelenosť jedného od druhého. Oni vytvárajú tie kvádre, ktoré nás tlačia do prachu zeme a vákua, v ktorom je strašné a hrôzostrašné NIČ, v ktorom nedokážeme rozoznať to, čo cítime a v konečnom dôsledku bojujeme sami proti sebe a nedokážeme sa mať radi, sami seba.  Nedokážeme si dať Toleranciu, Láskavosť, Milosrdenstvo. Ani sami voči sebe to  nedokážeme. Tým že vytvárame krutosť voči sebe, tak ju vytvárane aj voči druhým a voči svetu. Keby sme nevytvorili kváder, ale mali by sme otvorené srdcia, ktoré vytvárajú kruhy kvetov, ktoré medzi ľuďmi, by sa prelínali a lístkami kvetov by sa  dotýkali a láskali, vtedy  by bol život v bezpodmienečnej Láske, pre ktorý sme sem prišli a narodili sa. Tak ako sa stromy dotýkajú konármi, lístkami, dotýkajú sa vo vetre  jeden druhého, tak by sme mali žiť my, ľudia. Aj  krajiny jedna vedľa druhej. To je bezpodmienečná Láska, ktorú nám ukazuje Matka Zem  svojimi deťmi ( stromy, kvety, trávy ... ) a ukazuje nám ju aj v tom, že jej deti  ( aj naše deti ) sa nám svojou Láskou dávajú, odovzdávajú sa nám, otvárajú sa nám, nemajú v sebe žiadny odpor, bezpodmienečne sa nám dávajú. Takto by sme mali žiť ako ľudia v bezpodmienečnej Láske, že sa dáva jeden druhému a všetci navzájom a otvárame sa sami sebe. Toto sa nás snaží Boh naučiť, ukázať. Toto nás vždy učí, keď nám cez svoje deti pošle Majstra.  Ale doteraz sme ho ( toho majstra)  ešte nikdy nepochopili. Nepochopili sme ho preto, lebo stále živíme v sebe tie dračie hlavy. Stále ich pestujeme. V každom dieťatku  ich zasadíme, pravidelne zalievame, aby rástli, boli pevné a mocné a stále  nejdeme cestou, aby sme v nich ( deťoch ) zasadili klíčky Lásky do  ich srdca, aby sme tieto klíčky Lásky polievali, aby oni rástli a mocneli. Nevieme ešte ísť cestou, ktorú nám Boh ukázal. Kráčame stále po tých istých cestách, ktoré sme si vytvorili sami, ktoré sa nám zdajú byť ľahšie. To je ilúzia, lebo  si na nich  staviame sami prekážky, preto sú pre nás také ťažké.  Najjednoduchšia je cesta Lásky, bezpodmienečnej Lásky v srdci. Bezpodmienečnú Lásku stále nechápeme, podmieňujeme ju práve tými dračími hlavami, ktoré si sami vypestujeme.

Je potrebné zbaviť sa,  preťať, zlomiť všetky predsudky, v ktorých žijeme. Oni sa dajú všetky  zlomiť a preťať Láskou. Treba naozaj vpustiť Lásku do svojho srdca, do života všetkých ľudí.

Keby sme si dokázali pustiť Lásku do života, ani by sme toho toľko nepotrebovali, lebo by nás Láska živila. Neuvedomujeme si, že nás Láska živí. Boh nám dáva sám silu v Duchu svätom , ktorého vlastne môžeme dýchať.  On nám dáva sám seba nadychovať. Keby sme žili v Láske, keby sme si to uvedomovali, stačilo by nám  tú Lásku dýchať. Ona by potom živila,  očisťovala a vyživovala naše bunky.  Nepotrebovali  by sme nič iné.  Láska by nám stačila pre zabezpečenie života,  následne by sme nepotrebovali všetko ostatné, ktoré si myslíme, že je pre život nezbytné. Život je jednoduchý. Vo svojej  jednoduchosti je stvorený. Stačí nám  tú Láske  dýchať. Ním sme živí. Ale toto nevidíme. Nedokážeme vnímať. Strach nám toto poznanie zatvoril, keď nám zatvoril srdcia. Preto naše fyzické telá umierajú,  keď sa už nedokážu nadýchnuť, keď nedokážu nadýchnuť Lásku.“

Ako  uzdraviť tie dračie hlavy?"Tie hlavy sa  čistia poznaním a pochopením.  Láska ich  uzdravuje a hojí. Láskou sa strácajú. Nedajú sa rozbiť, spáliť, ani ničím zničiť. Ich treba práve Láskou pochopiť a poznať. Práve tá Láska, to ona svojím láskyplným pochopením tú hlavy uzdraví.  Ona  ( tá hlava ) sa ako keby stratila v nej ( tej Láske ). Ako malá guľôčka sa v nej stratí a rozplynie. A to je sila Lásky.  Ona nebojuje a neútočí, ona všetko pohltí  do seba a sama seba pohltí a uzdraví. To je pôsobenie Lásky. Len tak sa  tie hlavy dajú vyliečiť. Len Láskou.“

Duchovný ODKAZ: Tak ako sa dotýkajú stromy, kvety, tak sa dotýkajú, aj ľudské srdcia navzájom.  A tak chcem pôsobiť, cez ľudské srdcia.Tak sa chcem dotýkať sám seba cez naše spojené srdcia. Nie oddelené, ale spojené. V jedno veľké  nekonečné srdce naplnené Láskou, naplnené MNOU samým, pretože MOJOU súčasťou ste.“

Prišlo poznanie : „Kvádre sú STRACH, preto tak veľmi ubližujú. My si myslíme, že nás tie kvádre chránia, ale nedokážu nás ochrániť, lebo  jeden o druhého sa dokážu rozbiť. Sú to tvrdé škrupiny, ktoré vedia ubližovať a ničiť. Tým, že sme sa zatvorili do kvádra, ani nedokážeme vidieť krásu, ktorá je okolo nás. Kvádre krásu okolo nás zlikvidovali a my nevidíme,  ako sa   vo vetre  krásne kvety ohýbajú, ako sa s nehou láskajú, hladia a objímajú. Keď prestane fúkať vietor, narovnajú sa nezranené.  My sme v kvádri, ktorý má štyri steny a nevidíme realitu a  krásu okolo seba. Láska vytvorí nekonečnú krásu, nepotrebujeme kváder, kde až z vrcholu hradieb všetci vidíme do nekonečných diaľav. V hradbách máme ohradený priestor. Ak vidíme realitu života voľnú, taká aká je, vtedy nepotrebujeme vytvárať vlastné reality ako v kvádri, kedy si myslíme, že pred tými stenami kvádra niečo vidíme.

Neuvedomujeme si, že sme si vytvorili kvádre. Trestáme tým sami seba. Je to trest, ktorý sme dali sami sebe. Tento trest sme si vytvorili strachom.  Ten kváder sme vytvorili  preto, aby sme mohli zatvoriť dvere pred Láskou. Strach vie, že keby sme tie dvere otvorili, Láska by ten kváder rozpustila.  Potrebujeme len pochopiť, že tie dvere treba Láske otvoriť. Nič iné nemusíme urobiť. Všetko ostatné urobí Láska.  Stačí, len otvoriť dvere. A keď požiadame, tak Boh nám tie dvere otvoriť pomôže. On vie, že  nemusíme mať v sebe silu na to, aby sme tie dvere dokázali otvoriť, ale stačí požiadať. 

Niekedy nevidíme, že práve kvôli pýche si ich nedokážeme otvoriť, že ich otvoril Boh. Takto pýcha nám skresľuje každé naše videnie, až kým ju Láska z nášho srdca  úplne do seba nevstrebe. Potom dokážeme vidieť skutočnú realitu, keď sa na ňu dokážeme pozrieť bezpodmienečnou Láskou zo srdca.

Touto Láskou videl svet aj Joshua  a aj  iní Majstri, ktorých nám ( Boh) poslal, ale my sme nedokázali pochopiť, čo nám hovorí a nedokázali sme vidieť čo nám ukazuje. Práve kvôli tým kvádrom, ktoré strach a pýcha okolo nás postavili. Len Láska nám dokáže otvoriť zrak a naše vnímanie. Až potom budeme  vidieť srdcom.“

Nemusíme sa báť keď spadneme. Máme sa  postaviť a kráčať ďalej. Aj keď spadnem nie len ja, ale všetci, máme sa prestať trestať. Máme sa poďakovať že sme spadli, pretože sa môžeme postaviť a s Láskou môžeme kráčať ďalej. Dôležitý je cieľ a náš cieľ je, že s Láskou kráčame k Bohu.

Nech aj vaša cesta je cesta víťazstva Lásky.

Obrázok: autor- Janka Bálintová, maľba na skle: Kód Obnovy, vymanenia sa z útlaku, bolesti, zneužívania, nadvlády, moci

Pre www.svetlozeny.sk  napísala 8.1.2014 Janka Bálintová. Tento článok môže byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnym odkazom. 

Kód obnovy, alebo aj iné mandaly či energetické a liečivé kódy uverejnené v sekcii moja tvorba v rôznych veľkostiach, si môžete objednať prostredníctvom kontaktného formulára, alebo emailom : svetlozeny@gmail.com

Zobraziť galériu?: 
Nie